Majstre Breiner, aj vy by ste mali byť proti

Skladateľ Peter Breiner sa nedávno vo svojom stĺpčeku v .týždni vysmial z nášho kolegu Jaroslava Danišku, ktorý označil New York pre obrovský počet potratov za najnebezpečnejšie miesto na zemi. Vysmiel sa mu okrem iného za to, že sa riadi princípmi „zoslanými zhora“, či už to „zhora“ je „ústredný výbor, alebo sám všemohúci“.

Majstre, mám vás v úcte, ale v tomto sa mýlite ako v ničom inom. Ak ste tým chceli naznačiť, že kresťania (či povedané dobovou rečou kresťanskí fundamentalisti) ako Daniška musia veriť, že legalizácia potratov je zlo, kým osvietení ľudia sú celkom prirodzene na strane nikým nediktovaného uplatňovania slobody, uverili ste len dogme dnešnej doby. Pohľad na potraty nie je vecou ideológie ani náboženského presvedčenia, ale vecou ľudskosti. No keďže kultúrna revolúcia 60. rokov povýšila potraty na nescudziteľné ľudské právo, zaslepená spoločnosť uverila, že v tomto spore stoja proti sebe kresťanskí konzervatívci a liberáli.

Je to však absurdná a pohodlná myšlienková schéma. Je pravdou, že proti potratom sa nielen na Slovensku angažujú výlučne kresťania, ktorí neraz vytasia pánbožkárske argumenty. Liberálnejšieho človeka, ktorý by sa možno rád aspoň na sekundu započúval, tým však skôr odstrašia než prinútia rozmýšľať. Liberáli často aj majú osobné výhrady voči potratu, lebo sami cítia, že nejde len o odstránenie akéhosi nádoru, no v žiadnom prípade nechcú právo naň upierať iným, pretože tak vraj činia len stredovekí tmári.

Lenže toto všetko je bludný kruh. Niet žiadnej inej témy, ktorá by potrebovala takú radikálnu sekularizáciu ako je téma potratov. Niet väčšej výzvy pre súčasných liberálov, aby pochopili, že ich súčasný postoj nie je liberálny, ale neľudský. Uvážte sami: aby ste boli proti korupcii, nemusíte byť kresťanom. Aj ako  liberálny ateista nielenže pokladáte branie úplatkov za nemorálne, ale súhlasíte, aby to bolo protizákonné. Aby ste boli proti zabitiu novorodenca, takisto nemusíte mať na stole otvorenú Bibliu. Nech ste ateistom, agnostikom či matrikovým katolíkom, viete, že zabíjanie novorodencov je zločinom, ktorý štát nemôže tolerovať.

Ale ani to nie je všade samozrejmosťou. Britský The Economist zverejnil pred takmer rokom veľký materiál o vraždení novorodených dievčatok v Číne a iných oblastiach juhovýchodnej Ázie. Týždenník ilustroval masové masakre na reálnom príbehu z provincie Šan-tung. Jedna čínska publicistka opísala pre týždenník, čo videla na vlastné oči a čo sa deje v jej krajine v masovom meradle: keď rodičia zistili, že sa im nenarodil želaný syn, ale nechcené dievčatko, pôrodná baba hodila dieťa do kýbla. Zdesená novinárka, ktorá videla odtiaľ trčať nožičku ešte živého dievčatka, chcela zasiahnuť, ale zabránili jej v tom prítomní policajti - dozerajúci na štátny populačný záujem. Keď sa novinárka opýtala jednej staršej ženy, ako to mohli spraviť, veď to bolo živé dieťa, dobrá žena ju skalopevne odbila: „To nie je dieťa. Je to dievča a my si ju nemôžeme nechať. Tu sa nezaobídeme bez syna. Dievčatá sa nerátajú.“  

A teraz sa presuňme do civilizovanej Európy a priamo na Slovensko. Áno, novorodenca nemožno zavraždiť v súlade s právom. Ale v súlade s právom možno zabiť dieťa do 24. týždňa, ak žena predtým požiadala o potrat na základe medicínskej indikácie. V praxi to vyzerá nasledovne: dieťa v 24. týždni má okolo 30 centimetrov a 600 gramov. Ale ak má Downov syndróm, dovtedy je dovolené ho zabiť. Takisto sa okolo 20. týždňa (bábätko má okolo 17 centimetrov a váži 250 gramov) zabíjajú nenarodené deti, ktorým bol diagnostikovaný rázštep hornej pery. Čím sú pre Číňanov novorodené dievčatká, tým sú pre nás postihnuté deti v prvých šiestich mesiacoch tehotenstva: odpadom, ktorý možno hodiť do smetí.

V neskoršom štádiu tehotenstva požívajú právnu ochranu aspoň zdravé deti. Do 12. týždňa sú však bezcenným odpadom aj ony. Nejde pritom o žiaden neidentifikovateľný zhluk buniek, dieťa má na konci prvého trimestra  vyformovaný mozog a cíti bolesť. Váži zopár gramov a meria niečo cez päť centimetrov. Je to človek. Človiečik. Nemáme ho ešte pred očami, nemôžeme ho pohladiť, no vďaka ultrazvuku máme predstavu, ako vyzerá. Ale keďže je v prvom trimestri, napriek ústavnej garancii, že aj život pred narodením je hoden ochrany, nie je pod žiadnou právnou ochranou. Ako preukázal jeden z našich najlepších ústavných právnikov a dnes poslanec Radoslav Procházka, toto prenatálne dieťa požíva zo strany zákonodarcu menšiu ochranu ako doma chovaná myš. V takejto osvietenej dobe si hovieme.

Našťastie, nájdu sa aj liberáli, ktorí tento bludný kruh preťali. Nepodľahli masírovaniu mozgov z posledných desaťročí, keď najskôr najradikálnejšie feministky a neskôr médiá začali šíriť ideológiu, že „moje brucho patrí mne“ a „mám právo na výber“. Nedali si vnútiť názor, že legálne potraty sú výdobytkom pravého liberalizmu. Český komentátor Mladej fronty DNES Martin Komárek pred časom napísal, že „boj za záchranu masovo vraždených detí je dnes najdôležitejšou úlohou ľudstva“. Západné štáty, ktoré legalizovali potraty, kanonizovali podľa Komárka zverstvo: „Matka nemôže povedať: zaškrtila som krpca, pretože ryčal ako v lese. Matka nemôže povedať: udusila som malú vankúšom, pretože nemám na to, aby som jej kúpila topánky. Alebo: hodila som to do smetí, pretože som nemohla ísť na diskotéku. Teda, môže to povedať, ale sudcu zväčša neobmäkčí. Pokiaľ sa tak rozhodne v prípade, že nosí dieťa pod srdcom, môže ho u nás zabiť bez súdnej, dokonca morálnej úhony a za mierny poplatok.“

Komárek má pravdu: legalizované potraty sú štátom posväteným zločinom. V posledných desaťročiach postupne prijímali európske štáty legislatívu, ktorá súčasne menila morálne vedomie spoločnosti. Kým nám potraty „zhora“ nanútil ústredný výbor, v Nemecku či Francúzsku sa podobné interrupčné zákony schvaľovali v 70. rokoch v horúcej atmosfére, keď bol voči nim ešte masové znechutenie. Prešlo pár rokov, desaťtisíce žien, z ktorých štát sňal časť morálnych výčitiek, podstúpilo „zákrok“ a v spoločnosti sa rozľahlo ticho. Je tragické, že sa v súčasnosti legálnych potratov zastáva toľko rozhľadených ľudí, hoci civilizačné inštinkty a vedecké poznanie prinášajú samé argumenty proti. Embryológovia dnes nepochybujú, že oplodnením nevzniká zhluk buniek, ktorý sa raz stane človekom, ale že presne v tomto okamihu vzniká človek so všetkou genetickou výbavou. Už v štvrtom týždni sa začína vyvíjať mozgová kôra, od ôsmeho týždňa má základ všetkých ľudských orgánov, má oči, uši a vytvára sa tvár. Takisto je už dávnejšie prekonaná hypotéza slávneho nemeckého biológa Ernsta Haeckela, podľa ktorej človek vo svojom embryonálnom vývoji prekonáva rôzne zvieracie štádiá.

Spoločnosť však nahovára ženám, ktoré sa pri nechcenom tehotenstve reálne ocitajú v neľahkej situácii, že potrat na požiadanie je riešením. Pritom je to hrôzostrašné zlyhanie. Koho? Okolia matky, ktoré jej nebolo oporou a neraz ju k „slobodnej“ voľbe priamo dotlačilo, ale je to aj zlyhanie človeka, ktorý si hovorí lekár-gynekológ. Preto bolo veľmi povzbudivou správou, že bratislavská Univerzitná nemocnica prestala vykonávať potraty na žiadosť. Tým bolo poľutovaniahodnejšie, že nemocnica si novú filozofiu pod mediálnym tlakom o pár dní rozmyslela. Denník Pravda totiž spustil kampaň, že za tým rozhodnutím bol pokyn ministra zdravotníctva z KDH (čo dodnes nie je zjavné). Pravda napísala, že ak sa v nejakej nemocnici prestanú vykonávať potraty na požiadanie, ide o nezákonný stav – to je hrubá lož, tieto potraty nie sú súčasťou základnej zdravotnej starostlivosti, ale sú marginálnymi výkonmi, ktoré žiadna nemocnica nemusí robiť. V komentári nazvanom Taliban v akcii ďalej denník označil nevykonávanie potratov na požiadanie za porušovanie ľudských práv. Je to úplne naopak, ctení kolegovia. Taliban ste vy.

Autor je zástupca šéfredaktora .týždňa. Text vyšiel na webovej stránke týždenníka, 2. februára 2011.