Interrupcia je zabitie nevinného človeka

Tlačovo-blogová korešpondencia medzi Jarom Daniškom, Petrom Breinerom a Martinom Hanusom ma núti, aby som zaujal postoj k interrupciám. Tak to robím. Najradšej by som povedal, že "pravda je niekde v strede" a že aj v otázke interrupcií prináša rôznosť názorov do nášho sveta tak potrebnú farebnosť. Ale to by som hovoril niečo iné, než si v skutočnosti myslím. 

Považujem sa za liberála. Slobodu považujem za najdôležitejšiu politickú hodnotu a nemám rád, keď akákoľvek politická či cirkevná inštitúcia núti ľudí správať sa podľa jej predstáv. A ak už niekoho k niečomu núti, tak by to malo byť vždy v snahe ochrániť slabších, znevýhodnených, či nevinných. Rodičia majú podľa mňa plné právo rozhodnúť sa, či chcú mať deti a prípadne ich počet, či vekové intervaly medzi nimi "plánovať". Na rozdiel od niektorých katolíckych priateľov si nemyslím, že pri počatí dieťaťa treba mať na zreteli demografický problém, či silu západnej civilizácie. Ak mám pravdu povedať, ja pri tom myslím na úplne iné veci. A tiež si nemyslím, že zmyslom a ospravedlnením sexu je len potenciálny vznik nového života. 

Keď však k vzniku nového života (úmyselne či náhodou) dôjde, potom je podľa mňa správne tento život zhmotnený v malom človiečikovi chrániť. Inými slovami: interrupcia je podľa môjho názoru vždy zabitie. Ak k nej nedôjde samovoľne, ale je "vykonaná" po vedomom rozhodnutí jedného či obidvoch rodičov, tak je to úmyslené zabitie a to sa zvyčajne označuje slovom "vražda". Muži a ženy sa môžu rozhodovať ako len chcú - žijú svoje životy a za ne nesú zodpovednosť. Ale ak v dôsledku ich rozhodnutia vznikne nový človiečik, tak s ním nesmú nakladať ako so zapáleným slepým črevom.

Zdá sa mi, že to nikdy v histórii nebolo - vďaka technologickému a vedeckému pokroku - jasnejšie. Celkom jasne vidíme, že "embryo" je malý človek a vďaka tomu istému pokroku môžme - ak si príchod nového človeka z akýchkoľvek dôvodov neželáme - jeho počatiu s veľkou pravdepodobnosťou predísť. Hovoriť dnes, že z embrya sa stáva človek až v dvanástom, či dvadsiatom štvrtom týždni je podobné, ako tvrdiť, že Slnko obieha okolo zemegule.   Zdá sa mi tiež, že nikdy v histórii nebolo jednoduchšie priviesť na svet "neplánovaného", či dokonca "nechceného" potomka. Vďaka liberálnemu a sekulárnemu usporiadaniu západných spoločností nie je slobodná či rozvedená matka (a ani slobodný či rozvedený otec) ostrakizovaná a znevýhodňovaná. Sociálny štát a prirodzené rodinné či komunitné siete dokážu takémuto dospelému človeku s malým dieťaťom pomôcť a eliminovať jeho možné sociálne nevýhody. No a okrem toho existuje veľmi efektívna sieť organizácií, ktoré sa o narodené dieťa postarajú aj v prípade, že sa ho rodičia vzdajú.

Obhajovať a brániť podľa mňa netreba právo na zabitie počatého dieťaťa, ale jeho právo na život. A obhajovať právo slabého a nevinného dieťaťa je podľa mňa (aj) liberálna cnosť.

Autor je zástupca šéfredaktora .týždňa. Text vyšiel na webovej stránke týždenníka, 4. februára 2011.